„enshitifikácia“ systémov riadenia – a ako sa brániť?

Autorom článku je Štefan Ondek, managing partner a vedúci tréner POTIFOB

Pamätám si časy, keď systémy riadenia projektov, služieb a dodávok vytvárali a udržiavali dobrovoľníci a boli sprístupnené na bezplatné používanie. Používanie a komunity rástli. Vznikli certifikácie ako prostriedok na poskytovanie nezávislého potvrdenia vedomostí a zručností.

 Potom sa veci začali meniť. Počet certifikácií a členov narastal. Publikácie začali byť drahšie. Objavili sa akreditácie pre školiteľov. Začalo sa točiť čoraz viac peňazí.

Začali sa diať nepríjemné veci. Jedna organizácia zažalovala primárneho autora svojej hlavnej knihy pre spory o duševné vlastníctvo. Spoluzakladateľ inej organizácie a spoluautor jej hlavného systému ju opustil znechutený tým, ako sa jej zameranie obrátilo na zarábanie peňazí na certifikáciách a akreditácii školiteľov, a založil novú, konkurenčnú. Objavili sa a začali prosperovať továrne na certifikáty.

Vláda jednej krajiny, ktorá vlastnila duševné vlastníctvo popredných systémov riadenia projektov a riadenia služieb a de facto nariadila ich používanie verejnému sektoru a jeho dodávateľom, predala väčšinový podiel na tomto vlastníctve tomu, kto ponúkol najvyššiu cenu. 

Certifikácie začali zdražovať a doba ich platnosti sa začala krátiť. Poplatky za akreditáciu a používanie duševného vlastníctva neustále rástli. Niektoré organizácie vlastniace systémy riadenia začali vyžadovať používanie nimi vyrobených školiacich materiálov. Niektorí dokonca zakázali úpravy alebo vytváranie vlastných školiacich materiálov či osnov aj akreditovaným poskytovateľom. Jedno univerzálne riešenie predsa  musí vyhovovať všetkých, však?

Niektorí poskytovatelia školení sa poddali, aby udržali svoje podnikanie v chode. Iní s odporom odišli.

Zrazu niektoré certifikačné organizácie začali predávať vlastné elektronické kurzy. Toľko k nezávislému overovaniu vedomostí a zručností. Približne v rovnakom čase prinútili poskytovateľov školení platiť viac za akreditácie a podobne. Ďalší poskytovatelia školení opustili priestor.

Potom začali veci byť naozaj zlé: Jedna veľká certifikačná organizácia kúpila poskytovateľa duševného vlastníctva (DV), pre ktoré certifikovala. Krátko nato spätne skrátila platnosť certifikátov pre svoje systémy na 3 roky. Dokonca aj pre tie certifikáty, ktoré boli pôvodne vydané na doživotie. Dokonca aj pre tie certifikáty, ktoré boli pôvodne vydané inými certifikačnými organizáciami, autorizovanými vtedajším vlastníkom DV.

Potom začali spamovať minulých držiteľov certifikátov e-mailami, v ktorých im ponúkali predĺženie VŠETKÝCH certifikátov, ktoré im kedy vydali, výmenou za zakúpenie „ročného členstva“. Počítal som: Len vo februári som od tejto organizácie dostal 6 takýchto e-mailov. Väčšina z nich bola personalizovaná, oslovovali ma krstným menom a hrali sa na strach zo zmeškania - FOMO („STEFAN, zostávajú už len 4 dni na uplatnenie našej špeciálnej ponuky!“). Nepamätám si, že by som dal súhlas s prijímaním takýchto e-mailov. Ale dostávam ich.

Niektorí držitelia certifikátov ustúpili a zaplatili za predĺženie svojej certifikácie. Za predĺženia, ktoré dokazujú len to, že ich držiteľ bol pripravený zaplatiť za toto predĺženie. Mnohí ďalší, ako aj mnohí existujúci a potenciálni používatelia, sú frustrovaní a stratili dôveru.

Možno ste jedným z postihnutých a pýtate sa: „Ako sa môžem brániť?“

Tu je niekoľko tipov:

1. Pri výbere systémov riadenia pre vašu organizáciu urobte kľúčovými kritériami rozhodovania práva duševného vlastníctva a vyhnutie sa závislosti od dodávateľa (vendor lock in).

2. Uprednostňujte otvorené/ bezplatné/ libre systémy riadenia pred proprietárnymi.

3. Pri zvažovaní certifikácie si položte otázku: Pre ktorú rolu? Čo je to prísľub certifikácie? Aké sú kritériá certifikácie? Aká je doba platnosti? Aké sú kritériá predĺženia (ak certifikácia nie je platná doživotne). NEVYBERAJTE si certifikáciu len preto, že je „populárna“ alebo „známa“.